Zverejnené: 6. januára 2022Recenzia od: Kategória: Na čítanie, Pre -násťročných a inak dospelých

Šírte o nás dobré správy.

Dušan Dušek: Babka na rebríku
Robert James Waller: Madisonské mosty

Evžen Boček: Poslední aristokratka

Vraj čítam knihy, ktoré sú náročné. Zhodli sme sa na tom raz s mojou blízkou priateľkou (okrem iného aj autorkou tohtotohto príspevku na blogu),  ktorá sa úprimne čudovala, že nepoznám Evžena Bočeka a jeho sériu o aristokratke. Nuž, nepoznala som a áno, bola to čitateľská chyba. Ak uznávate iba literatúru, ktorá vami prebehne do špiku kostí, ak plačete s hrdinami, ak prežívate ich drámy, ako pri čítaní knihy potrebujete zažiť úplne pohltenie a prežitie deja s postavou, tak táto knižná séria nie je pre Vás. Ďalej ani nečítajte. Ale ak si potrebujete oddýchnuť, máte zmysel pre absurdné situácie, chuť zasmiať sa a trošku sa vrátiť do roku 1996, tak táto kniha je presne pre vás! A nielen jedna, som si istá, že po prečítaní prvej budete chcieť čítať ďalšiu a ďalšiu a napokon ich prečítate všetkých 5, ktoré doteraz vyšli a budete googliť, kedy vyjde ďalšia (to sa mi zatiaľ zistiť nepodarilo).

Kniha Poslední aristokratka získala v roku 2012 cenu Miloslava Švanderlíka za najlepšiu humoristickú knihu.  Je to cena, ktorú udeľuje mestská časť Praha 11 a spisovatelia najlepšej veselej knihe za posledný rok.  Nuž a Aristokratka a celá séria taká rozhodne je, aj keď kvalitatívne sú rôzne. Podľa mňa sú najlepšie prvé dve časti, tretia výrazne slabšia, pri štvrtej spisovateľ opäť chytil dych a piata sa mi žensky páčila úplne najviac, najmä časť, kde hlavná hrdinka Marie a zároveň rozprávačka príbehu tlmočí pred holandskou kráľovnou Beatrix slová zámockej kuchárky z Čiech. Samozrejme, úplne inak, ako ich kuchárka povedala.

Základ celej série tvoria tie isté postavy, okolo ktorých sa točí miestami absurdný, no nie nemožný dej. V roku 1996 sa do Čiech z New Yorku vráti rodina, ktorú tvorí český knieža (hrabě) František Kostka, jeho americká manželka Vivien a ich česko-americká dcéra Marie. Po niekoľkých desaťročiach im vrátili zámok Kostku a oni sa vracajú s veľkými očakávaniami na bezstarostný život kniežacej rodiny. K chátrajúcemu zámku však okrem dlhov patrí aj pôvodný personál – kuchárka pani Tichá, ktorá si každé ráno upije z orechovky (orechovka čoby nápoj je podstatná súčasť deja) a varí iba sýte jedlá ako pečené husy a segedín; záhradník pán Spock, ktorý má presne vyrátané, kedy zomrie a koná podľa toho; kastelán Josef, ktorý nenávidí návštevníkov a najradšej by zámok zavrel. K partii časom pribude Deniska, dcéra právnika, ktorý pomáha Kostkovcom a vlastne im veľkoryso platí za to, aby tam Deniska mohla bývať, lebo sa z nej ide zblázniť. A tiež manažérka Milada, ktorú si najali, aby zvýšila návštevnosť zámku. Neskôr sa objaví Max Laun, vrstovník  Marie a moja najobľúbenejšia postava, tetička Nora, trpiacia narkolepsiou. Kniežka Kostka je chudobný, má dlhy a ešte je aj lakomý. Jeho manželka Vivien je zmätená, obidvuje princeznú Dianu a je neschopná naučiť sa po česky. Zdá sa, že jediný ako – tak rozumný tvor je rozprávačka príbehu Marie.

Jmenuji se Marie Kostková z Kostky. V rodové historii jsem v pořadí třetí.
Marii I. pochovali v roce 1450 do rodinné hrobky, aniž se přesvědčili, že je dostatečne mrtvá. Když o pár let později hrobku otevřeli, seděla na schodech. Od té doby jsme pohřbívaní v zatlučených rakvách.

Okolo tejto skupinky, ktoré je nútená spolu žiť a pracovať, sa točí celý dej. Ak ste čitateľ staršieho dáta, tak sa poriadne zabavíte na historických súvislostiach, spomeniete si, ako ste si so sebou na wc nosili toaletný papier alebo vreckovky a bude vám jasné, prečo niektoré veci v postkomunistických Čechách americkú rodinku zasočili. Zaskočili, ale nedobehli a dokázali si poradiť.

Pokud by chtěl někdo udělat obrázek arisotkrata na konci dvacátého století a jako vzorový příklad by vzal mého otce, musel by konstatovat, že šlechtic tráví většinu času tím, že učí psy aportovat papuče a prožívá permanentní úzkost z exekuce. Skuhrá, že nám Kostka padá na hlavu, ale nenarovná ani obraz, který mu v ložnici visí nakřivo.

Silnou stránkou knihy sú majstrovské dialógy, suchý, ale inteligentný humor (nech vás to vulgárne slovo v úvode prvej časti neodradí, je ojedinelé). Výstižné postrehy bežných skutočností života dostávajú v kontexte rozprávania nový rozmer. Sériu určite odporúčam všetkým, ktorí majú zmysel pre absurdné situácie, nadhľad a vedia sa uvoľniť nielen pri tanci a dobrom víne, ale aj pri nenáročnej, zato parádnej literatúre.