Alena Mornštajnová: Slepá mapa

Minulosť ovplyvňuje našu súčasnosť viac, ako si myslíme. Možno aj na toto myslela súčasná česká spisovateľka Alena Mornštajnová, keď sa pustila do spracovania príbehu troch generácií žien z česko-nemeckého pohraničia. Príbeh rozpráva najmladšia z troch generácií žien, Anežka. Má pred sebou dve silné predchodkyne, starú mamu a vlastnú mamu. Podstatná čašť ich životov sa odohráva vo vojnách, Anežkin príbeh vrcholí v socializme.

Knihu som nevedela odložiť. Kto čítal Mornštajnovej Hanu, môže očakávať podobné realistické popisy miest a ľudí, ako o nich čítal v Hane. Kto nečítal, doslova bude cítiť vôňu starých chodieb, bude počuť vŕzgať schody a bude sa triasť. Medzi knihami je približne 10 ročný rozdiel, Slepá mapa je prvotina a podľa mňa vydarená.

Príbeh je nesmierne plastický, nepopisuje len osudy týchto troch žien, ale zachytáva osud snáď každého, kto sa v knihe mihne. Pre tých, ktorí majú lepšiu pamäť, je to obohatenie a celý príbeh dostáva takú neuveriteľnú komplexitu, že by sa to možno na jednej-dvoch postavách nepodarilo. Ak však knihu čítate po celom dni naháňania malých detí, tak sa možno o pár strán budete musieť vrátiť a pozrieť si, o kom si vlastne teraz čítate, čo sa mne bežne pri čítaní stávalo. Postáv je tam naozaj veľa a ich príbehy sú vyrozprávané hutne a v tom najlepšom možnom momente.

Kniha sa bude páčiť podľa mňa najmä tým, ktorí obľubujú silné príbehy žien. Ženskosť, alebo možno skôr lepší výraz – „ženstvo“, je budete vnímať od prvej po poslednú stránku. Budete vnímať ženy, ktoré sa rozhodujú racionálne, ale ktoré aj zvalcujú city. Budete nechápavo krútiť hlavou nad absurndými rozhodnutiami a potom sa uznanlivo prikyvovať, keď nastane zmena. Neustála obnova ženy, neustála obnova života, vedomé i intiuitívne rozhodnutia na pozadí udalostí, ktoré sme mnohí sami zažili alebo sme sa o nich minimálne učili na dejepise. A našťastie, s veľkou záverečnou bodkou nádeje.