Carol S. Dweck –  Nastavenie mysle

Bojíte sa, že sa vám niečo nepodarí a okolie si bude myslieť, že nič nedokážete, že ste hlúpy či nešikovný? Hanbíte sa za svoje chyby a radšej si ich ani nechcete pripomínať?

A čo vaše deti? Túžite, aby mali samé jednotky a pochvaly? Lebo vtedy cítite, že môžete  byť na ne hrdý? A ak prinesú zlú známku, hľadáte dôvod a chybu, prečo sa to stalo?

Ak ste sa našli v týchto otázkach alebo vás čo i len trochu zaujali, odporúčam vám siahnuť po mojej obľúbenej knihe Nastavenie mysle.
Napísala ju stanfordská psychologička Carol S. Dweck, ktorá sa roky zaoberá výskumom a štúdiom ľudskej mysle.
Hoci kniha nesie podtitul “Nová psychológia úspechu”, neočakávajte žiadne “americké motivačné” vety či heslá, ktoré vás vynesú k úspechom. Naopak, úplne jednoduchým a zrozumiteľným jazykom sa prenesiete do sveta psychológie a výskumu. Na príkladoch z praxe a výskumu s deťmi, rodičmi či učiteľmi autorka ponúka vysvetlenie o fungovaní ľudskej mysle. Môžete sa tak dozvedieť, prečo sa bojíme robiť chyby. Prečo sa niektoré deti učia a iné nie. Prečo sa tak bojíme neúspechu, že radšej budeme podvádzať, len aby sme nezlyhali.

“Rodičia si myslia, že môžu deťom dať trvalé sebavedomie – ako dar – tým, že budú chváliť  ich rozumnosť a talent. To nefunguje a má to dokonca opačný efekt.”

C. Dweck sa pohráva aj s naším presvedčením, že vlastnosti a IQ sú nemenné. Môžete sa dočítať aj o nebezpečenstve prázdnych pochvál a pozitívneho nálepkovania.

“Ak úspech znamená, že sú múdre, potom zlyhanie znamená, že sú hlúpe.”

Kniha je tak určená nielen pre rodičov, učiteľov či odborníkov, ale je pre nás všetkých, ktorí sa bojíme robiť chyby a usilujeme sa im stoj čo stoj vyhnúť.
Publikácia pre mňa stojí na rozhraní bežnej beletrie a odbornej literatúry. Zaujala ma svojou hĺbkou a praktickosťou. Neprináša žiadne bombastické instantné riešenia ako nerobiť chyby a byť dokonalým. Prináša porozumenie a prijatie voči omylom a nedokonalosti. Ukazuje, že  dôležitá je cesta a nie výsledok. Ľudské myslenie, talenty, IQ, presvedčenia sú meniteľné a nemusíme sa vyhýbať vlastnej nedokonalosti. Celkom príjemné zistenie, však? 🙂