Sandro Veronesi: Kolibrík

Toto nebude úplne pozitívna recenzia. Knihu Kolibrík od skúseného a cenami oceneného Sandra Veronesiho som čítala na jeden dúšok, úplne som sa ponárala do príbehu a čakala som, čo z toho bude. Možno ma sklamali práve vlastné očakávania, no keď som knihu prečítala, prišlo: NIČ.

Začnem od konca – záver sa mnohým vyznávačom života končiacim prirodzenou smrtou asi páčiť nebude. Možno mal byť dojímavý, mal sa ma dotknúť, vyburcovať vo mne emócie alebo minimálne mnou zľahka zatriasť. Aj hrdina tohto románu, očný lekár Marco Carrera dostal v istej fáze svojho života rakovinu. Jeho vysporiadanie sa s ňou spojené s veľkým rodinno-priateľským stretnutím, strohé ponímanie prežívania (ok, beriem, je rozdiel dostať rakovinu v 37 rokoch a rozdiel v starobe) či upratovanie vzťahov, ktoré celý život fungovali v podstate na diaľku je niečím, čo okolo mňa prešlo a urobilo spomínané NIČ.

Aj neuveriteľná láska k vnučke Miraidžin, ktorej budúcnosť videl v jasných farbách, vo veľkom prínose pre ľudstvo, priam až patetické zbožňovanie so mnou urobilo tiež NIČ. Ľudskosť a prirodzenosť vidím našťastie v inom: v postupnej premene vzťahu s manželkou a exmanželkou. Tento motív, skutočnosť z Marcovho života, je uchopiteľný a nejakým spôsobom naozaj skutočný a ten sa ma aj najviac dotkol.

Paradoxom je, že sa mi tú knihu páčilo čítať. Doslova som sa na ňu tešila, neprekážalo mi striedanie spomienok, starých emailov, listov, prepisov telefonátov či esemesiek. Nestrácala som sa v deji, hoci sa roky striedali s rokmi mladosti, s rokmi zrelosti i s rokmi staroby. Chcela som vedieť, čo si myslí Luisa a čo Marco a či na niektorý z emailov odpíše brat Giacomo a či Marina naozaj zabije Marca a či má kamarát Duccio skutočne čarovnú moc. A prečo bola Irenina smrť taká ako bola? Títo všetci nejakým spôsobom vplývali na Marca, na očného lekára, syna Proba a Letizie. Jeho život bol ako život kolibríka, a tu si dovolím zacitovať priamo z knihy:

„Jsou bytosti, které sa celý život moří tím, aby se někam posouvali, aby poznávaly, dobývaly, objevovaly, zlepšovaly, ale pak zjistí, že celou dobu jen hledaly tu vibraci, která je vrhla do světa:  pro ně je výchozí a cílový bod totožný. Pak jsou lidé, kteří ačkoli setrvávají na místě, urazí dlohou a dobrodružnou cestu, protože jim svět ubíhá pod nohama a oni se dostanou velice daleko z bodu, odkud vyrazili. A Marco Carrera byl jedním z nich.“

Kolibrík je zvláštna kniha: aj sa mi páčila, aj po jej prečítaní zostalo prázdno. Možno to tak malo byť, možno som len z pozície čitateľa mala sledovať jeden nie úplne nereálny život jedného obyčajného lekára, vnímať život, jeho prekvapenia, ktoré tak či tak vyústia v smrť.

S odstupom pár dní po prečítaní však konštatujem dve veci: 1. Kniha ma výborný doslov, prečítajte si ho.  2. Priniesla mi chuť prečítať si Doktora Živaga od Borisa Leonidoviča Pasternaka. Šípim, že ten sa mi bude páčiť. Napokon, čítal ho aj kolibrík Marco Carrera.

O knihe napísala: Magi Vanovčanová

Volám sa Margita, mám 3 synov (ročníky 2011, 2014 a 2019) a spolu s nimi i ďalšími nadšenými čitateľmi tvoríme tento blog. Knihy sú pre mňa terapiou. V roku 2022 mi diagnostikovali rakovinu prsníka v II. štádiu, absolvovala som mastektómiu, chemoterapiu, ožarovanie aj biologickú liečbu. Momentálne som v remisii a pomaly sa zotavujem. Knihy zohrávajú podstatnú úlohu v mojej ceste za silou a zdravím. Písať o knihách pre mňa znamená rozširovať nadšenie a radosť z príbehov. Pozývam aj Vás, začítajte sa.