Robert James Waller: Madisonské mosty

Ktovie, čo bolo u Clinta Eastwooda motiváciou natočiť podľa knihy známy film Madisonské mosty. Film, ktorý bol taký populárny, že sa aj po rokoch každému, kto ho videl, pred očami zjaví Meryl a Clint čoby Francesca a Robert.

Knihu som mala vo výhľade už dlhšie, odkedy som počula jedného kňaza spomínať tento film v kázni. Škoda, že si nepamätám, čo konkrétne z neho spomínal. No už vtedy som si povedala, že si knihu prečítam.

Popravde, neviem úplne presne, čo a či vôbec niečo si mám myslieť. A ak áno, tak mi len chodia po rozume otázky. Či je vôbec niečo také v živote možné. Je možné v priebehu pár hodín sa zamilovať a vedieť, že toto je naozajstná láska? Je možné prežiť 4 intenzívne dni s cudzím mužom bez obáv, že sa nečakane vráti domov zvyšok rodiny? Prečo, keď obaja cítili, že toto je niečo iné, výnimočné, sa rozhodli pokračovať životom bez vzájomnej prítomnosti? Ako to, že táto nevera na strane Francesky ostala neodhalená? Dá sa jednorazová nevera utajiť? A prečo sa o nej napokon aj tak Francesa rozhodla svojim deťom povedať, hoci až po smrti? Prečo sa Robert rozhodol žiť sám až do konca života? Sú aj takíto muži, ktorí milujú ženu tak, že aj keď s ňou nie sú, nemajú o iné ženy celé roky ani len telesný záujem? A prečo to vlastne Francesca a Robert nezažili vo vlastných manželstvách?

„Jeho pronikavost se podobala šípu. Když se se mnou miloval, byla jsem bezmocná. Ne slabá, to ne. Prostě pod vlivem jeho tělesné i duševní síly. Když sem mu to šeptala, řekl jen: „Jsem cesta a poutník a všechny mořské plavby.“

Dej je pomerne jednoduchý – v horúcom augustovom dni sa stretnú fotograf Robert a vydatá mama dvoch dospievajúcich detí. Robert sa pýta na cestu, ona ho pozve na večeru. On sa chystá ráno fotiť most pri východe slnka, ona mu tam počas noci nechá odkaz. Opäť sa stretnú a potom sa už 4 dni nerozlúčia. Keď sa blíži chvíľa návratu Franceskinej rodiny domov, krátkym rozhovorom dvoch  zrelých ľudí sa rozhodnú, že ona s ním neodíde a on to plne rešpektuje. Ich cesty sa rozídu, Franceska žije ďalej v malom mestečku, Robert sa túla po svete a už sa nikdy nestretnú. Ich vzájomné puto však trvá naďalej. Dávnu históriu odkrývajú o viac ako 20 rokov neskôr Franceskine deti.

„I když jsme spolu už nikdy nemluvili, zůstali jsme spolu spojeni tak těsne, jak jen dva lidi mohou  být. Nedokážu najít slova, abych to vyjádřila výstižně. On sám to vyjádřil nejlépe, když řekl, že sme přestali být oddělenými bytostmi a vytvořili  společně jednu bytost společnou. Ani jeden z nás se od ní neodpoutal.“

Ak mala kniha vyvolať otázky, tak sa jej to podarilo. Ak mal autor ambíciu ospravedlniť alebo vysvetliť motívy jednorazovej nevery, mňa skôr nepresvedčil. Kniha sa napriek tomu dobre čítala. Robertove názory, jeho vnímanie sveta, opisy prírody a spôsobov fotografovania boli skvostné. Takisto detaily, na ktoré sa autor zameriaval (napríklad keď si Francesca v kuchyni vyzula topánky.) Silná bola časť, v ktorej je Francesca doma s Robertom a volá jej kamarátka. Francesca telefonuje a celý čas má ruku položenú na Robertovom pleci. Myslím si, že pre mňa najfascinujúcejšou a zároveň najviac tajomnou postavou bol práve Robert.  Bavilo ma čítať, čo si myslí, čo rozpráva a jeho list v závere knihy bol dokonalým vyvrcholením tohto tajomna.

Možno ak ste vo veku hlavných hrdinov tejto knihy (45-55 rokov), nájdete v tejto knihe niečo, čo som ja zatiaľ neobjavila. A možno nie a bude nevyhnutné pozrieť si aj jej filmové spracovanie.