Mei-Ling Hopgood: How Eskimos Keep Their Babies Warm

K tejto knihe som prišla naozaj neobvykle – jedného dňa po narodení nášho prvorodenca pristála na moje meno v poštovej schránke. Jej čítanie som si užila pod rúškom tajomstva, nakoľko moje pátranie po odosielateľovi ostalo neúspešné.

Pre (ne)čerstvých rodičov je kniha zaujímavá v tom, že poskytuje pohľady a prístupy na výchovu detí z rôznych kútov sveta. Jednoznačne zbaví človeka minimálne jedného predsudku a taktiež ho podrží, ak nie je spočiatku dostatočne sebavedomý či presvedčený robiť veci vo výchove ináč ako je v jeho okolí bežné.

Nadpis je v tomto prípade doslovný. Vďaka tejto knihe sa okrem toho, ako Eskimáci chránia deti pred mrazom, napríklad dozviete AKO a PREČO:

– deti v Buenos Aires chodia bežne spať neskoro

– Francúzi učia deti milovať zdravé jedlo

– v Keni rodičia deti nedávajú do kočíkov

– Japonci nezasahujú, keď sa deti hádajú či bijú

– muži z pygmejského kmeňa Aka sú jednými z najlepších otcov na svete

– deti rodičov z mexických osád sú už od dvoch rokov zvyknuté pracovať a podieľať sa na chode rodiny

– rodičia polynézskych detí sa s nimi nikdy nehrajú

– Tibeťania uctievajú tehotenstvo a hýčkajú matky v očakávaní…

Autorka napísala knihu metodicky s mnohými štatistikami, vedeckými citáciami a odkazmi. “Poľudštila” ju opismi svojich vlastných pokusov a omylov pri výchove svojej dcéry a skúsenosťami z vlastného detstva, kedy bola v rannom veku americkými rodičmi adoptovaná z Taiwanu.

Počuť a vidieť, čo v iných kultúrach robia ináč, ma (autorku) donútilo znovu popremýšľať o tom, čo považujem za správne. Niekedy sa moje presvedčenie umocnilo, inokedy som ho úplne zmenila.

Opäť raz sa mi potvrdilo, že je toľko spôsobov ako vychovať spokojné deti a že v kultúrach, kde ľudia nežijú v úplnom blahobyte a dostatku, sú deti šťastnejšie a odolnejšie, hoci vyrastajú vo väčšom nepohodlí.

Ubehli dva roky po obdržaní tejto knihy, keď som sa stretla s mojím triednym zo strednej. Zrazu hovorí: to je ako v tej knihe, čo som ti kedysi poslal…

Hoci sa a v knihe neodohráva žiaden príbeh, rozhodla som sa, že tento konkrétny výtlačok príbeh bude mať a tak som ho poslala jednej novej mamičke na Island. Ktovie, možno po pár rokoch nájde niekoho, komu ju rada prepošle ďalej a možno kniha jedného dňa pristane v schránke aj vám.

Recenziu napísala: Katarína Kalinčík

Niečo málo o mne – a nemá to byť vtipné

Na svete som si vyskúšala žiť v rôznych krajinách, ale domov mám len na troch miestach – v Trenčíne, v Prahe a v Melbourne. Na Slovensku ma priatelia volajú Kamina, v Čechách Katko a tu v Austrálii som jednoducho Kat. Som mama dvoch veselých detí a žena jedného trpezlivého manžela. Vyštudovala som cestovný ruch na Fakulte medzinárodných vzťahov Vysokej školy ekonomickej v Prahe, odvtedy rušne cestujem a popritom rozvíjam medzinárodné vzťahy.

Mám veľa nápadov, veľakrát aj dobrých a vždy sa veľmi teším, keď si nájdem čas a spriaznenú dušu na ich realizovanie. Keď mi deti dovolia, rada si zahrám na klavíri ľahšie kusy od Rachmaninova, občas čosi namaľujem, vypálim do dreva, upečiem, ušúľam alebo len tak sedím a hrám sa na neviditeľnú. Odkedy žijem v zahraničí, rada si pletiem, hlavne pojmy s dojmami.

Čo sa týka kníh, mám to ťažké – keď sa raz do jednej zahryznem, neviem ju pustiť.

Ako čitateľka som teda vášnivá a nepoučiteľná – strašne rada s knihami ponocujem, v dôsledku čoho potom s pribúdajúcim vekom na druhý deň mentálne zaostávam. Z tohto dôvodu si vyberám knihy síce sporadicky, zato obozretne.