Zverejnené: 25. októbra 2023Kategória: Na čítanie, Skôr pre dospelých

Šírte o nás dobré správy.

Júlia Marcinová: Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj
Alessandro D´Avenia: To, čím peklo nie je

Monika Stehlíková: Nadané dieťa

Jedným z mojich želaní matky-začiatočníčky bolo, mať zdravé a „normálne“ dieťa, ktorého výchova nebude príliš náročná ani stresujúca, skrátka si tak spoločne budeme užívať život.  Pri prvom synovi som túto tézu testovala; potom sa mi narodil druhý syn a moje materstvo nadobudlo rozmery, o ktorých som nemala ani tušenia.

Po prečítaní tejto knihy sa mi tie rozmery poskladali do jedného celku, ktorý začal dávať zmysel a ja som pochopila, že aj byť nadaným je „normálne“, len inak.

V čase tlaku na výkon, v dobe denného zverejňovania úspechov detí na sociálnych sieťach, vo svete, kde byť úspešný, mať dobré známky, pracovať na výnimočných projektoch je in, bola táto kniha tým pomyselným zatrasením. Haló, stop. Autorka totiž pracuje s tézou, že byť mimoriadne nadaný nie je zárukou životného šťastia, dokonca naopak, tvrdí, že nadané dieťa tak veľmi pozoruje svet, že čoskoro nadobudne dojem, že musí všetko riadiť a mať pod kontrolou, čo vedie k perfekcionizmu v ruka v ruke s nižším sebavedomím či úzkostlivosťou. Odtiaľ už je len krok k vnútornému napätiu, ktoré podporené vyššou reaktívnosťou na podnety dokáže dieťa doslova prevalcovať. A s ním aj celú jeho rodinu.

Autorka sa teda vôbec nepýta, ako nadanie detí využiť v prospech spoločnosti, ako ich inteligenciu a myslenie v širokých súvislostiach podporiť a využiť. Ide proti prúdu a jej hlavnou myšlienku je otázka: čo robiť preto, aby mimoriadne nadané dieťa bolo šťastné a spokojné?

Zrozumiteľne a na konkrétnych príkladoch z praxe vysvetľuje jednotlivé oblasti, ktoré sa týkajú mimoriadne nadaných detí – čo je to nadanie, ako sa meria inteligencia, prečo nie je jediným ukazovateľom nadania, aký je rozdiel medzi komplexne a laminárne nadanými deťmi, o nerovnováhe medzi intelektom a napríklad psychomotorikou. Podrobne vysvetľuje, ako tieto deti vnímajú svet –  časť však venuje emóciám, senzitivite, overexcitabilite (mimoriadne nadané deti oveľa viac vnímajú čuchom, chuťo, zrakom a podobne, napríklad výraznejšie reagujú na teplo alebo tesné oblečenie) a tiež o tom, ako často sú tieto deti prevalcované vlastnými emóciami. Tu niekde sa autorka zastavila a javí sa mi, že najväčšou výzvou pre tieto deti je podľa nej práve zvládnutie vlastných emócií:

„Preto je absolútne nevyhnutné, aby sa nadané deti už od útleho veku učili so svojou vysokou citlivosťou adekvátne zaobchádzať,“ píše doslova M. Stehlíková.

Nesmierne pridanou hodnotou knihy je akoby návod na to, ako jednak rozpoznať, či je dieťa mimoriadne nadané (resp. mať podozrenie, pretože potvrdiť sa to dá až diagnostikou) a tiež, čo s tým ďalej. V tejto časti knihy kladie autorka dôraz na to, akú dôležitú úlohu hrá škola (aj rodič, samozrejme), ale pri čítaní som sa chvíľu nemohla ubrániť dojmu, že nielen v Čechách (odkiaľ autorka je), ale vlastne aj u nás sú stále pedagógovia (aj rodičia), ktorí na tú „inakosť“ nastavení nie sú, nevedia čo s tým a škody sa dejú…

Čo získate po prečítaní tejto knihy? Ja som získala nový pohľad na vlastné dieťa. Lepšie rozumiem niektorým jeho prejavom, dávam si dokopy dve a dve a mením sa aj ja ako mama. Napokon aj tak najväčšia záťaž v určitom období vývoja takéhoto dieťaťa, ako to zvládne a ustojí rodič, či je rodič informovaný, zorientovaný, vníma súvislosti, má pochopenie pre prežívanie dieťaťa, je vyzbrojený zručnosťami, dôveruje si a má podporu odborníkov – psychológov a pedagógov. Zdá sa, že to je jediný spôsob, ako zabezpečiť, že nadané dieťa bude nielen šťastné a spokojné, ale že ďalším prirodzeným krokom bude práve to, že jeho nadanie bude znamenať aj osoh pre celé ľudstvo.

O knihe napísala: Magi Vanovčanová

Volám sa Margita, mám 3 synov (ročníky 2011, 2014 a 2019) a spolu s nimi i ďalšími nadšenými čitateľmi tvoríme tento blog. Knihy sú pre mňa terapiou. V roku 2022 mi diagnostikovali rakovinu prsníka v II. štádiu, absolvovala som mastektómiu, chemoterapiu, ožarovanie aj biologickú liečbu. Momentálne som v remisii a pomaly sa zotavujem. Knihy zohrávajú podstatnú úlohu v mojej ceste za silou a zdravím. Písať o knihách pre mňa znamená rozširovať nadšenie a radosť z príbehov. Pozývam aj Vás, začítajte sa.