Šírte o nás dobré správy.

Mária Rázusová-Martáková: Bola koza rohatá/ Mária Ďuríčková: Dedko repku zasadil
Silvia Bystričanová: Tu som doma

René Goscínny a Jean Jacques Sempé: Malý Mikuláš – recenzia nielen o knihe, ale aj o filme z roku 2022

Ako vznikol malý Mikuláš? Kto sú dvaja páni z nadpisu s francúzsky znejúcimi menami? A prečo vymysleli malého Mikuláša? Mikuláš prvýkrát uzrel knižný svet v roku 1959. Vznikli o ňom nielen dva hrané filmy a teraz môžete v kine vidieť aj ako sa rozhýbali Sempého slávne obrázky. Jean Jacques Sempé bol slávny francúzsky karikaturista, René Goscíny zasa spisovateľ, ktorý okrem iného stvoril aj Asterixa s Obelixom. A obaja stvorili knižnú sériu o malom Mikulášovi.

Dnes budem písať o dvoch veciach naraz. O sérii príbehov malého Mikuláša, ktoré vyšli a asi ešte aj budú vychádzať vo vydavateľstve Slovart, ktoré ich od roku 2018 postupne vydáva, a o filme s českým dabingom aj s českým názvom Mikulášovy patálie: jak to celé začalo.

Pretože tieto dve veci spolu súvisia a film nádherne rozvíja knižnú sériu o malom chlapcovi Mikulášovi.

Keď som niekoľkokrát odporučila knižky o Mikulášovi iným rodičom a ich deťom, stretla som sa len s dvomi reakciami:

  1. Nadšenie z týchto knižiek podobné tomu nášmu.
  2. Odmietnutie. Deti to nebavilo a rodičom sa nepáčilo, že v knižke sa Mikuláš občas pobije so spolužiakmi a že vystrája.

S Mikulášom je to totiž tak: buď vám absolútne špecifický a zriedkavý humor sadne a vy sa budete baviť spolu s Mikulášom, budete mu rozumieť, prežívať krásu dňa s ním a srdce vám bude poskakovať tak ako Mikuláš po parížskych uličkách. Budete prikyvovať jeho úprimným postrehom pri opisovaní jeho blízkych, ktoré budú tak trochu paródiou nás samých (rodičov, učiteľov, skrátka dospelých).  Tiež len nemo prikývnete, keď v Mikulášovi spoznáte jednu z vlastností vlastných detí (nadšenie zo servírovania sladkého, sklamanie zo zákazu sladkého či nekonečný rad zvedavých otázok). Niečo je na tomto všetkom však nekonečne láskavé. Vanie z toho krása bezpečného detstva, v ktorom nie sú starosti, iba hra, dobrá mama, trošku popletený ocko a veľa, veľa kamarátov a drobných dobrodružstiev.

Alebo toto dielko prejde okolo vás a zostane v kategórii knižiek, ktoré skrátka nesadli.

Film však môže objasniť mnohé: retrospektívou priateľstva medzi Reném a Jeanom Jacquesom máme šancu pochopiť, prečo je dielko o Mikulášovi také originálne a svojím spôsobom aj svojské. Títo dvaja páni neboli obyčajní kresliči a spisovatelia. Ak filmu môžeme veriť – čo asi môžeme –  obaja autori boli odlišné osobnosti, no jedného dňa sa ich životy stretli a oni si „sadli“. Mikuláš bolo ich spoločné dielo, pri ktorom sa nielen zabávali, ale vkladali doň aj svoju chlapčenskú hĺbku doplnenú o silnú životnú skúsenosť.

Keď sa téma ťažkého života zdá byť už príliš náročná (hoci je zjednodušená tak, aby jej deti rozumeli), zrazu už neriešime Goscínyho a Sempého život, ale smejeme sa na Mikulášových zážitkoch. Tvorcovia vybrali tie najznámejšie a čo mňa osobne prekvapilo, vo filme sa ocitli aj 4 príbehy, ktoré moji dvaja chlapci spomínajú najčastejšie.  Nechýbala ani kultová scéna z letného tábora, kde sa chlapcom na pláži predstavoval inštruktor:  „Volám sa Hektor Dudel. A vy?“ „My nie.“ Pri tejto scéne moji chlapci pišťali od nadšenia, tlieskali a zdalo sa mi, že sú v tej chvíli veľmi, veľmi šťastní. Na plátne zažili v pohybe to, čo majú načítané odpredu-odzadu.

Film nás zavedie do roku 1955, kedy sa títo dvaja páni prvýkrát stretli. Budeme však cestovať v čase – nahliadneme do Goscínho a Sempého detstva, každý z nich sa totiž stretol s určitými ťažkosťami, ktoré si niesol po zvyšok života so sebou. Aké je detstvo smerodajné!  Obaja sa radi smiali, čo niekoľkokrát zaznie počas filmu. Epizódy z ich detstva a mladosti striedajú milé rozhovory s Mikulášom, aj o vážnych témach (napríklad holokaust, smrť). Mikuláš je sám tvorcom svojho života, smeje sa, komunikuje s autormi, pýta si kamarátov. A René s Jeanom Jaquesom mu vyhovejú.

Som si istá, že príbehu budete rozumieť, aj ak ste malého Mikuláša nečítali. Je jednoduchý, no krásne ilustrovaný, miestami snový, hravý a dokonale podfarbený nemainstreamovou hudbou. Žiadne rýchle strihy, nehrozia nablýskané efekty, nevyrušia vás prudké pohyby. Ale áno, čakajte aj Goscínyho s pohárom vína v ruke, Sempého zasa s cigaretou v nie príliš ukážkovom byte. Čakajte aj klbká klbčiacich sa chlapcov z Mikulášovej školy a samotného Mikuláša, ktorý jedného dňa do školy nejde, ale dovolí si „blicovať“. Počas týchto chlapčenských bitiek sa v poloprázdnej Nostalgii ozývali nadšené výkriky prítomných detí. Dobre sa bavili aj rodičia – najmä na Mikulášovej babičke, ktorá  prišla navštíviť svoju dcéru, zaťa a samozrejme Mikuláša.

Cesty Goscínnyho aj Sempého sa na čas rozišli, obaja však tvorili ďalej. Spolu stvorili 222 príbehov o Mikulášovi. Až jedného dňa Goscínny odišiel z tohto sveta (zomrel na infarkt myokaradu vo veku 51 rokov). Toto je aj koniec filmu o Mikulášovi – ale nekončí sa smutne. Naopak. Mikuláš sa smeje spolu so Sempém, že nikdy nevyrastie, že vždy bude zabávať deti aj ich rodičov a teší sa z toho, že mu obaja – René i Jean Jacques –  dali nesmrteľný literárny život.

O knihe napísala: Magi Vanovčanová

Volám sa Margita, mám 3 synov (ročníky 2011, 2014 a 2019) a spolu s nimi i ďalšími nadšenými čitateľmi tvoríme tento blog. Knihy sú pre mňa terapiou. V roku 2022 mi diagnostikovali rakovinu prsníka v II. štádiu, absolvovala som mastektómiu, chemoterapiu, ožarovanie aj biologickú liečbu. Momentálne som v remisii a pomaly sa zotavujem. Knihy zohrávajú podstatnú úlohu v mojej ceste za silou a zdravím. Písať o knihách pre mňa znamená rozširovať nadšenie a radosť z príbehov. Pozývam aj Vás, začítajte sa.