Poetika tejto knihy ma totiž uchvátila. Lucy Maud napísala Emily až po Anne, už s istou vlastnou zrelosťou a skúsenosťou. Mala vtedy 49 rokov. Anninu slávu Emily nikdy nedosiahla a je mi to vlastne jedno, lebo aj Anna bola úžasnou sprievodkyňou. Emily je úplne iná ako Anna, má veľa autobiografických Lucyiných čŕt. Možno je preto taká uveriteľná, taká „skutočná“, taká hlboká. Lucy Maud sama nemala spokojný život – žijúc život ako polosirota vychovávaná starými rodičmi (Emily vychovávali tety – staré dievky), s náročným vzťahom s nevlastnou matkou (náročný vzťah Emily s tetou Elizabeth i tetou Ruth), no s vytrvalou túžbou písať a písaním „opravovať“ veľakrát bezútešnú realitu života. Ani Lucyino manželstvo a rodinný život neboli naplňujúce, podľa wikipedie Lucy Maud dokonca trpela depresiami.

Poďme ale naspäť k Emily. Je to nádherný príbeh pre dievčatá cca od 12 rokov. Emily sa stáva sirotou, o ktorú sa majú postarať sestry jej mamy. Emily prichádza na farmu Nový Mesiac, ktorú si okamžite zamiluje, nachádza tam nádherné kúty a aj blízkych ľudí, ktorých má rada a ktorí majú radi ju. Emily rastie a túži stať sa spisovateľkou, skladá prvé verše a píše prvé poviedky. Život na Novom Mesiaci s prísnou tetou Elizabeth však nie je úplne ľahký. Emily má navyše dar po predkoch zo Škótskej vysočiny (tiež autobiografický prvok) a vďaka nemu pomôže vyriešiť roky starú záhadu, ktorá umožní zranenému mužovi opäť sa tešiť zo života.

Popri tom spoznávame nádherné zvyky a vtedajší spôsob života, autorka veľmi zdôrazňuje tradíciu. Tento moment je zaujímavý a čítajúc si Montgomeryovej životopis na wikipedii začínam chápať, prečo tak nádherne vykreslila tradičný spôsob života s ambíciami Emily. U nej nie sú v rozpore – je možné ctiť a zachovávať tradície a nachádzať v nich inšpiráciu pre vlastnú – novú – tvorbu.

V 2. a v 3. časti sa Emilyin život rozvíja – študuje, dočasne opúšťa Nový Mesiac, dostáva ponuku, ktorá sa neodmieta. Jej priatelia odchádzajú z Mútnej vody (oblasť, kde na Ostrove princa Eduarda býva), ona zostáva. Postupne sa jej darí uverejňovať viac a viac rukopisov, až je jedného dňa finančne samostatná. No prežíva najosamelejšie chvíle (opäť zhoda s Mongtomeryovej životom), napriek početným (a miestami aj absurdným) žiadostiam o ruku. No jednu z nich sa rozhodne prijať, hoci to nie je z lásky… Ako to s Emily napokon dopadne?

Po rokoch som sa dočkala vyvrcholenia tohto príbehu. Nedávno som totiž v kníkupectve zahliadla tretí diel – v češtine. V roku 2021 v českom vydavateľstve 1400 vyšla Emily z Novoluní, v roku 2022 Emily zdoláva překážky a v roku 2023 napokon Emily hledá cestu. Zvyknutá na nádherný slovenský preklad A. Pánikovej knižiek z rokov 1993 (Emily z Nového Mesiaca) a 1996 (Emily zdoláva prekážky) som sa síce dozvedela, ako sa Emilyin život posunul, ale potešenie z prekladu sa nedostavilo. Novoluní, teta Alžběta, Hrbek Dean či Blaira Voda nie sú Nový mesiac, teta Elizabeth, hrbatý Dean Pastor a Mútna voda.

Tento rok sa mi teda splnilo viacero túžob – zdá sa, že rakovina je minulosťou a dozvedela som sa, ako sa ďalej vyvíjal Emilyin život. Na kvalitný slovenský preklad si s radosťou ale počkám a prečítam si celú trilógiu zas a znova, toľkokrát, koľko len budem mať chuť. No a čo, že mám skoro 40 rokov a tri deti a blúdim si svetom. S Emily budeme navždy mladé kamošky a viem, že mi bude rozumieť, aj keď budem stará babka.