Zverejnené: 21. septembra 2023Kategória: Skôr pre dospelých

Šírte o nás dobré správy.

Dušo Martinčok: Niekto sa nájde
Lucy Maud Montgomeryová: trilógia Emily z Nového Mesiaca

Simon Mawer: Skleněný pokoj

Myslím si, že dôležitým krokom prijatia a pochopenia minulosti je nanovo ju prežiť prostredníctvom umenia. Vidieť film a s ich hrdinami prežívať napríklad august 68 alebo prvé porevolučné roky. Čítať knihy Mornštajnovej a Tučkovej a so všetkými emóciami prežiť tie ťažké dejiny, ktoré si stále so sebou ako národ nesieme. Je preto výnimočné pozerať sa na československé a vlastne aj svetové dejiny z prostredia skutočnej brnenskej vily (Tugendhat), ktorej príbeh píše britský autor. Zdá sa však, že Britovi Simonovi Mawerovi (ročník 1948) sa podarilo preniknúť kamsi ďalej a spojiť príbeh európskych dejín s niečím takým, ako je stavba domu, architektúra a aj štipka filozofie. Napokon, inšpiroval sa skutočnou rodinou, ktorá si vilu Tugendhat nechala postaviť.

V roku 2009 jeho dielo preložili a s postupnou renováciou brnenskej vily a s neutíchajúcim záujmom verejnosti dostať sa do nej je kniha stále aktuálna.

Ornament je zločin.

V tomto obsiahlom románe (5-6 hodín čítania) však nečakajme skutočné mená, vila sa volá Landauer a jej majiteľmi sú bohatí mladomanželia Liesl a Viktor Landauerovci. V prvej časti knihy žijeme v dobe hojnosti a chuti do života po 1. svetovej vojne. Landauerovci sa s nadšením stretávajú s architektom Rainerom van Abtom, ktorý ich presvedčí a nadchne pre nevídanú architektúru. Začnú stavať dom a popri tom si žijú svoje vlastné životy, narodia sa im 2 deti. Oni nič netušia, my vieme, aká pohroma sa na nich valí. Viktor Landauer je totiž Žid. No časom začne tušiť aj on.

Vila na kopci v Brne však priťahuje rôzne bytosti a rôzne osudy. Viktor s Liesl nie sú jediní, ktorých výnimočnosť skleneného priestoru s legendárnou ónyxovou stenou privádza do situácií, kedy sa pred pravdou nedá skryť. Tak si to totiž Viktor želal. Ktovie, či tušil, že tá najnáročnejšia pravda je tá o nás samých… Preto tam stretávame Hanu Hanákovú, Lieslinu najlepšiu priateľku, ktorá je do Hany celé roky zamilovaná. Téma ženskej lásky sa počas rokov v tomto románe objavuje opakovane a je uveriteľná, svojím spôsobom však boľavá a aj roky nenaplnená. Vo vile stretneme aj Katalin, Viktorovu milenku s dcérou, pestúnku Ottilie a Martina, dvoch detí Landauerovcov. Stretneme aj šoféra Laníka, aby sme ho po vojne stretli zasa – ako komunistického funkcionára.

Dům nemá vypadat jako něco, má prostě být. Tvar, který k ničemu neodkazuje, definovaný jen materiálem, z něhož je postaven, a záměrem architekta.

Liesl mi občas pripadala ako z iného sveta – vyrovnaná, takmer bez emócií, sebaistá, zraniteľná len raz. Veľkorysá, milujúca deti, ale od určitého momentu pravdivá sama k sebe i k Viktorovi. Túžim napísať, že kniha je o nej, ale nie je to úplne pravda, hlavnú úlohu hrá vila Landauer a v nej sklenená izba, ktorá ustála veľké aj malé dejiny a v ktorej ktosi, síce len pár rokov, prežil vraj šťastný život.

A na pozadí i v popredí bežia dejiny – tie svetové, aj tie československé i dejiny samotnej vily. Lákala mnohých a tí tvrdili, že sa v nej nedá žiť rodinný život. V strohom, otvorenom, chladnom, chromatickom a presvetlenom priestore. Dráma vojny a roky socializmu priniesli ďalšie rany, nielen na životoch jej obyvateľov a ich priateľov, ale aj na samotnej budove. Vila ako symbol dejín, nestálosti, zmeny, zranení aj odpustení, obnovy i krokov vedľa.

Genius loci však zostal a dodnes je skutočným príbehom výnimočnej architektúry, ktorá absorbovala silné ľudské osudy a pohla nimi smerom, kam by sa možno v inom priestore nedostali. Výnimočné miesta priťahujú a posúvajú tú výnimočnosť ďalej. Priestor je totiž dôležitý a ornament je zločin.

O knihe napísala: Magi Vanovčanová

Volám sa Margita, mám 3 synov (ročníky 2011, 2014 a 2019) a spolu s nimi i ďalšími nadšenými čitateľmi tvoríme tento blog. Knihy sú pre mňa terapiou. V roku 2022 mi diagnostikovali rakovinu prsníka v II. štádiu, absolvovala som mastektómiu, chemoterapiu, ožarovanie aj biologickú liečbu. Momentálne som v remisii a pomaly sa zotavujem. Knihy zohrávajú podstatnú úlohu v mojej ceste za silou a zdravím. Písať o knihách pre mňa znamená rozširovať nadšenie a radosť z príbehov. Pozývam aj Vás, začítajte sa.