Trygve Gulbranssen: Večne spievajú lesy

Ak aj vy patríte k ľuďom, ktorým sa zdá, že žijeme príliš rýchlo a povrchne určite siahnite po románe Večne spievajú lesy od Trygveho Gulbranssena. Je to vlastne prvý diel trilógie, názvy ďalších dvoch častí sú Zo smrtnej hory fúka a Niet inej cesty.

Trygve Gulbranssen bol nórsky spisovateľ. Jeho predkovia boli farmári a práve z rozprávania jeho matky čerpal pri písaní svojho najznámejšieho diela.

Dej sa odohráva na hôrnom gazdovstve Bjørndal v drsných nórskych horách na prelome 18.a 19.storočia. Autor zachytáva životy viacerých generácii. Hlavnou postavou je starý Dag. Vyrastá v prostredí, ktorá je poznačená nepriateľstvom medzi Bjørndalom a ostatnými osadami v okolí. Ľudia z osád nenávidia Bjørndalčanov, pretože sú bohatší, šikovnejší a mocnejší. Bjørndal je však symbolom akejsi stálosti a odolnosti. Pevné miesto tam majú tradície. Ľudia si tu ctia svoj rod, polia a lesy, ktoré im dávajú toľko zo svojich plodov.

Z Daga sa stáva mocný muž. Úspešne obchoduje a vlastní mnohé osady v okolí. Nemá však porozumenie pre iné, než pre peniaze, je tvrdý k ľuďom. Jeho myslenie sa však začne meniť. Zvlášť po smrti jeho švagrinej, ktorá mu adresuje svoje posledné slová pred smrťou : “Milosrdenstvo!”.

Dospelosti sa dožije len jeden z jeho dvoch synov. Mladý Dag je veľmi plachý, no mocný a pekný muž, poľovník. Jeho žena Adelheida je vzdelaná, má mnoho múdrych kníh a porozumie si so starým Dagom.

Trpí tým však manželstvo mladého Daga a Adelheidy. Dag nevie pri otcovi nájsť svoju vlastnú cestu. Dni trávi v lese, kde sa cíti slobodne. Adelheida je otupená samotou.

Starý Dag vo svojej starobe prichádza na to, že bohatstvo a moc ho neurobia šťastným a tak dokáže byť k ľuďom z osád milosrdnejší, chodí po gazdovstvách, radí, požičiava potrebné nástroje.. Po jeho smrti dôjde k zmiereniu medzi mladým Dagom a Adelheidou. Mladý Dag “dospeje”, zblíži sa so svojou ženou a Bjørndal spravuje ešte lepšie ako starý Dag. Nakoniec zomrie pri záchrane malého chlapca, ktorý stojí na ľadovej kryhe v rozbúrenom potoku. 

“…ľudia sa namáhajú a zápasia s toľkými vecami tu v živote, akoby mienili žiť naveky – a predsa sme tu všetci len na krátkej ceste životom do večnosti”.

Na románe môžeme vidieť akýsi viacgeneračný boj o hodnoty. Zvíťazí spravodlivosť a právo alebo milosrdenstvo a obyčajná ľudskosť? Šlachetná smrť mladého Daga pri záchrane ľudského života je vlastne akýmsi potvrdením toho, k čomu dospel starý Dag. Starý Dag neraz uvažuje o zmysle života, o pravde a o večnosti – to sú najhodnotnejšie časti knihy. Prichádza na to, že je dobré vidieť : “ … život tak, že ho vidíme len ako krátky úsek cesty – medzi večnosťou, z ktorej prichádzame a večnosťou, do ktorej ideme”.  Jeho posledné slová pred smrťou sú: “Niet inej cesty, okrem…Krista”.

Kniha je čítavá. Dej nepostupuje príliš rýchlo, no niekde zas autor preskočí pár rokov. Nájdete tu krásne opisy nórskej prírody. Autor postavy neidealizuje, nechá ich chybiť. Prostredníctvom ich slabostí vyjadrí nejakú vyššiu pravdu. Romantiku tu príliš nečakajte, skôr ide o to, ako sa naučiť mať druhého rád. Knihu by som odporučila skôr hĺbavejším čitateľom, ale keďže sa číta ľahko, môže osloviť skutočne každého. Niekedy mi je ľúto, že čítať “klasiku” už nie veľmi populárne. Avšak práve táto kniha môže dokázať, že knihy overené časom sú aktuálne aj dnes.