Zdeněk Jirotka: Saturnin

Každý by mal mať svojho Saturnina. Toto som si pomyslela niekoľkokrát v živote, keď sa každodennosť plížila v opakujúcom sa lenivom rytme bez náznaku vzrušenia. Stačila spomienka na úvod tejto veselej českej knižky (ktorú pre krásu jazyka odporúčam čítať v češtine) a na „misu koblih“. K jej predstave sme autorom – rozprávačom vyzvaní hneď v úvode, aby sme lepšie pochopili, kto vlastne Saturnin je. Táto kniha je totiž tiež terapeutická.  Hoci možno nie pre každého.

Saturnin je sluha, akého vraj kedysi dávno, ešte pred 2. svetovou vojnou, mávali mnohí mladí muži.  Nevedno, kedy presne sa dej odohráva, ale našťastie tam nie je ani zmienka o vojne či inom dejinnom nepohodlí. Myslím, že raz alebo dvakrát sa tam okrajovo spomínajú zatemnené okná, ale nie je to nič, čo by čitateľa vyrušilo z pohody.

Saturnin je vždy  o krok vpred pred svojím pánom. Ak by mu nenápadne, no láskavo, tak trochu riadil život.  A nielen jemu – bystrý Saturnin je vždy po ruke. Zábavným, trochu suchárskym, no originálnym spôsobom napráva krivdy a neprávosti – a sem-tam dopomôže k nezabudnuteľnému dobrodružstvu.

Knižka nemá veľa postáv – príbeh rozpráva bezmenný rozprávač, ale šípime, že ide o mladého, inteligentného a rozhľadeného muža. Potom je tu jeho sluha Saturnin. Deduško, ktorý zbožňuje elektrinu a počas búrky sa chodí prechádzať pomedzi blesky.  Krásna slečna Barbora, ktorá je trošku tajomná a hrá výborne tenis. Rozprávačova teta Kateřina, ktorá je zároveň deduškova nevesta, túžiaca po jeho dedičstve, používajúca príslovia, súc neznesiteľná.  Syn tety Kateřiny Milouš, ktorý je neduživý,  no chce pôsobiť dojmom skúseného a svetaznalého, navyše sa mu páči slečna Barbora.  A napokon psychiater, doktor Vlach, ktorý často a rád diagnostikuje a popisuje ľudí okolo.

Táto skupinka sa jedného dňa ocitne v spoločnom príbehu. Časť z neho prežije v lesnej chate, v ktorej nevedno prečo (naozaj to nik nevie?) nejde elektrina. Navyše im na jedinej prístupovej ceste do civilizácie voda strhla most. Pár dní v takýchto podmienkach krásne odhalí charaktery a zároveň je tu aj priestor na milé malé dobrodružstvá.

Knižka má okrem špecifického humoru niečo navyše – autorovi sa podľa mňa podarilo ukázať, aké malé vášne a iné drobnosti v živote nám vedia spraviť radosť.  Aké dokážu byť maličkosti láskavé a ako vieme docieliť, aby sa život nádherne a zmysluplne spomalil. Saturnin a jeho spoločníci nám ukazujú kreatívne riešenia zdanlivo veľkých problémov a robia to s humorom, odvahou a štipkou niečoho mimoriadne vzácneho – ochotou plynúť spolu s časom a príliš sa netrápiť budúcnosťou. Niekedy k tomu naozaj potrebujeme externú a zdanlivo nezaujatú pomoc – napríklad takého Saturnina.  Preto by ho mal mať (aspoň občas) každý z nás.

O knihe napísala: Magi Vanovčanová

Volám sa Margita, mám 3 synov (ročníky 2011, 2014 a 2019) a spolu s nimi i ďalšími nadšenými čitateľmi tvoríme tento blog. Knihy sú pre mňa terapiou. V roku 2022 mi diagnostikovali rakovinu prsníka v II. štádiu, absolvovala som mastektómiu, chemoterapiu, ožarovanie aj biologickú liečbu. Momentálne som v remisii a pomaly sa zotavujem. Knihy zohrávajú podstatnú úlohu v mojej ceste za silou a zdravím. Písať o knihách pre mňa znamená rozširovať nadšenie a radosť z príbehov. Pozývam aj Vás, začítajte sa.