Keď som bola malá, o pašinkoch – lesných pomocníčkoch, tuším vysielali večerníček. Keď sme chodili s rodičmi po hore a nariekali sme, že nás bolia nohy, posielali nás hľadať pašinkov.

Potom som – už ani neviem kde – natrafila na knižku od Ivana Kalaša. Deti som naisto ešte nemala – no počkala ich a tak si príbehy o pašinkoch čítame doma s prestávakami už dobrých 10 rokov.

Knižka je láskavá, plná úcty k lesu a jeho darom, k priateľstvu, ale pašinkovia vedia byť a výmyselníci, pokiaľ ide o dobro lesa.

Patrí k obľúbenej literatúre môjho najmladšieho syna Emanuela. V decembri mal 3 roky a bola to pre mňa výzva nahrať ho, ako rozpráva o knižke. Ale Emanuelko si to užíval. Čo na to poviete?

Knižku o pašinkoch nájdete v knižniciach, videla som ju aj v tej našej račianskej.