Čítam presne 1 motivačnú knihu ročne. Minulý rok to bolo fantastické dielo Menej konať, viac byť od Stanislavy Horváthovej, tento rok sa mi z viacerých strán dostalo odporúčanie na Emočne zrelú ženu od Geri Scazzerovej.

Motivačná literatúra má za cieľ pomenovať nedokonalosť alebo rovno problém a ponúknuť spôsob, čo s tým. Väčšinou ide o zmenu zmýšľania, prinesenie nového pohľadu, osvojenie si nového návyku. Tá kvalitná na to ide dokonca aj vedeckými štúdiami, ideálne ak sa kombinujú so skutočnou skúsenosťou autora alebo niekoho, koho poznal. V knihe to napokon vyzerá na pár riadkoch také jednoduché, tá kvalitnejšia literatúra však vie, že toto je len začiatok. Presne preto sa jej vraví motivačná.

Geri Scazzerová si vybrala ťažkú tému. Najviac vydarený z celej knihy je jej názov, pokojne by sa to mohlo volať aj Emočne zrelý človek, alebo dokonca aj Emočne zrelý kresťan, keďže kniha je ladená týmto smerom.

Nemám z nej až taký wow zážitok ako z Menej konať, viac byť. Možno je to už aj stupňom zrelosti, možno tým, že okolo tej 40tky a najmä po mojej rakovinovej skúsenosti sa na emócie aj vlastné prežívanie pozerám inak. Aj tu som však mala chvíle, kedy som si vravela, že autorka si píše o mne, miestami som sa spoznávala. Jej riešenia mi ale prišli len ako inšpirácia, nikdy nie ako poriadny motivačný návod a to je asi aj jediná slabina tejto knihy. Autorka sa pozrela na 8 zlozvykov, ktoré ako ľudstvo máme a venuje sa im z pohľadu veriaceho človeka. Pre mňa jej prepojenia s Bibliou boli krásne, dovolili mi nanovo prežiť jej múdrosť. Možno som raz a navždy konečne pochopila príbeh Márie a Marty

Zlozvyky autorka neoddelila, postupne v knihe gradujú a naozaj smerujú k emočne zrelej bytosti, ktorá má správne rozvrhnuté priority, na správnom mieste samu seba. A tu je bod, pri ktorom sa chcem v tejto knihe pristaviť. Myslím si, že táto kniha je vhodná až od istého osobného momentu zrelosti. Že je priam potrebné, aby si človek (žena) prešiel niekoľkými fázami. Že je to možno až nevyhnutné, lebo inak by tá cesta zrelosti vôbec nebola. Zreje sa postupne, rokmi, skúsenosťami,(od)púšťaním, niekedy aj nekonaním, len prijímaním – rozvažovaním, meditovaním, sebareflexiou, počúvaním druhých, prehodnocovaním. Ako si to po sebe čítam, tiež mi to znie jednoducho, ale ruku na srdce – koľko skutočne emočne zrelých žien poznáte? Takých, ktoré už v mladosti dosiahli dokonalý balans medzi potrebami svojimi a potrebou svojej rodiny, detí? Ktoré sa realizujú rovnomerne doma, rovnomerne v práci a idú s vyrovnanou hlavou čelia aj ťažkým problémom (rakovina, smrť dieťaťa, manžela..) Alebo ste ich skôr spoznali možno okolo 40tky, kedy už čo-to mali za sebou? Ja ich našťastie niekoľko poznám a aj kniha Geri Scazzerovej mi potvrdzuje, že v tomto prípade je cesta cieľom. Cesta k emočnej zrelosti, k vlastnej sebahodnote, k láskavým hraniciam, ktoré neubližujú, k správnym postojom k zodpovednosti.

Knižku teda neodporúčam každému – aj keď, súdim podľa seba. Pred 20timi rokmi, keď som mala 20 rokov, by som jej nerozumela. Pred desiatimi rokmi by som jej začínala rozumieť, ale knižka nebola na svete. Dnes, na prahu 40-tky a po skúsenosti s rakovinou si vravím, že je dobré, že ju Geri napísala a zároveň si prajem, aby v nej šla viac do hĺbky. Ale ako úvod do vlastných tém pre ženu-začiatočníčku v sebarozvoji – výborné čítanie.

Na záver vám ešte napíšem, ktoré zlozvyky definovala Geri ako výzvy na ceste za emočne zrelou osobnosťou:

1. Prestaňte sa báť toho, čo si myslia druhí

2. Prestaňte klamať.

3. Prestaňte zomierať nesprávnymi cieľom.

4. Prestaňte popierať hnev, smútok, strach.

5. Prestaňte zvaľovať vinu na druhých.

6. Prestaňte nezdravým spôsobom preberať zodpovednosť.

7. Prestaňte s chybnými vzorcami myslenia.

8. Prestaňte žiť život niekoho iného.